Malí škôlkari potrebujú na to, aby lepšie odolávali ochoreniam, viac času.
,, Majú inú bakteriálnu flóru ako dospelí a zároveň nedostatočne vyvinutý imunitný systém. Preto sú, pokiaľ ide o infekčné ochorenia, najrizikovejšou skupinou, “
vysvetľuje docentka MUDr. Jana Hamade, vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Upozorňuje aj na nežiaduci jav posledných rokov – stúpajúci počet nezaočkovaných detí v dôsledku rôznych antivakcinačných aktivít.
,,Očkovanie je najúčinnejší prostriedok, ako znížiť počet ochorení v detskej populácii. Má význam aj pre neočkovaných jedincov v podobe nepriameho efektu. Ak sa podarí v populácii dosiahnuť vysoké percento zaočkovanosti, preruší sa tým šírenie infekcie medzi očkovanými a tým sa výrazne znižuje riziko prenosu infekcie aj na neočkovaných jedincov. Ide o tzv. kolektívnu imunitu,“
zdôrazňuje.
,,Malé deti je veľmi ťažké uchrániť pred chorobami, pretože sú zvedavé a stále na niečo siahajú, takže v kolektíve sa infekčné ochorenia rozšíria veľmi ľahko. Po nástupe do škôlky si musí detský organizmus na bakteriálnu flóru v danom kolektíve zvyknúť a získať odolnosť voči určitým patogénom. Postupne priebeh ochorení nie je taký závažný a počet chorých detí klesá,“
dodáva docentka Jana Hamade.
Základ je hygiena
Prvý predpoklad zabránenia vzniku a šíreniu prenosných ochorení v kolektíve detí je dodržiavanie vysokého hygienického štandardu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa až 80 % infekcií šíri špinavými rukami. Sú živnou pôdou napríklad pre hepatitídu typu A, salmonelózu, aj rôzne hnačkové a respiračné ochorenia.
,, Baktérie sú všade okolo nás a mydlo s vodou doslova chránia zdravie. Preto už malé deti veďte k hygienickým zručnostiam a návykom a tiež k primeranému otužovaniu,“
radí odborníčka.
Ranný filter nepustí
Ochranu zdravia detí v rámci ich pobytu v materskej škole upravuje legislatívne na úseku verejného zdravotníctva zákon č.355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa neho môže byť v predškolskom zariadení umiestnené len dieťa, ktoré neprejavuje príznaky prenosného ochorenia.
,,Na zabezpečenie tejto povinnosti sa robí tzv. ranný filter,“
hovorí docentka Jana Hamade.
Fyzické osoby – podnikatelia i právnické osoby, ktoré prevádzkujú predškolské zariadenie musia zabezpečiť, aby každý deň zodpovedná osoba zisťovala, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie.
,,Rovnako musia zabezpečiť, aby zodpovedná osoba prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu príslušným ošetrujúcim lekárom. Ak sa počas dňa u dieťaťa prejavia príznaky akútneho prenosného ochorenia, je povinná ho od ostatných izolovať, zabezpečiť nad ním dočasný dohľad a okamžite informovať zákonného zástupcu,“
zdôrazňuje docentka Jana Hamade. Kontrola dodržiavania zákonom ustanovených povinností je v kompetencii orgánov verejného zdravotníctva.
Čo potrápi deti najčastejšie
- Pomerne často sa u škôlkarov vyskytujú zápaly slizníc horných dýchacích ciest. Väčšinou ide o banálne ochorenie nosohltana, ktoré sa však v detskom veku môže skomplikovať rozšírením infekcie do stredného ucha, prinosových dutín, hrtanu a priedušiek, prípadne do pľúc. Vzácne môžu byť príznaky kataru horných dýchacích ciest prvými príznakmi zápalu mozgových blán.
- Pôvodcami ochorení bývajú vírusy, alebo baktérie a nákaza sa obvykle šíri kvapôčkovou infekciou. O spôsobe liečby rozhoduje vždy pediater, ktorý rozlíši, o aké ochorenie ide. V prípade vírusových ochorení stačí symptomatická liečba – podávanie čajov, vitamínov a liekov proti horúčke. Pri bakteriálnych ochoreniach je nevyhnutná antibiotická liečba.
V oboch prípadoch však dieťa musí odpočívať na lôžku a do kolektívu sa vrátiť až po úplnom vyliečení. Príliš skorý návrat nedoliečeného dieťaťa do materskej školy predlžuje jeho rekonvalescenciu a zároveň zvyšuje riziko nakazenia ostatných detí.
Pozor na vyrážky
Druhou častou skupinou ochorení v detských kolektívoch sú ochorenia spojené s kožnými vyrážkami
- Šarlach je streptokoková angína sprevádzaná drobnou škvrnitou splývavou vyrážkou na koži. Exantém (svetločervené pupence, pľuzgieriky naplnené čírou i skalenou tekutinou aj prasknuté a chrasty) sa začína na vnútorných plochách stehien a predlaktia, v podbrušku a zvykne sa rozšíriť po celom tele, aj na tvár. Typický príznak je malinový jazyk. Ku koncu ochorenia sa olupuje koža, najmä na dlaniach a prstoch.
- Ovčie kiahne sú vysoko nákazlivé horúčkovité ochorenie, s pľuzgierikovou vyrážkou, postihujúcou celé telo, najmä však tvár a vlasatú časť hlavy. Vysieva sa v opakovaných vlnách.
- Osýpky sa začínajú nádchou, kašľom, zápalom spojiviek a svetloplachosťou. Zvyšuje sa teplota a na vnútornej strane sliznice líc vznikajú tzv. Koplikove škvrny – žltobiele škvrnky s červeným okrajom. Na vrchole teploty sa objavuje splývavá vyrážka, najprv za ušami, potom na tvári, trupe, končatinách, s generalizáciou do štyroch dní. Obávanými komplikáciami sú zápal pľúc a poškodenie centrálneho nervového systému.
Vši milujú hrebene aj čiapky
Pedikulóza – zavšivavenie, je prenosné parazitárne ochorenie, ktoré spôsobuje parazit – voš detská, hlavová. Vyvoláva nepríjemné svrbenie vlasovej pokožky hlavy a dieťa si škriabaním môže vytvoriť ranky. Ak sa sekundárne infikujú, vzniká hnisavé ochorenie kože (impetigo), pri ktorom môže dôjsť i k zdureniu regionálnych uzlín, hlavne za ušnými lalôčkami a na krku.
Voš detská sa šíri hlavne pri priamom kontakte, predovšetkým v kolektívoch malých detí, alebo pri vymieňaní rôznych osobných predmetov – hrebeňov, čiapok, uterákov, šálov, alebo odevov.